TOP 10 najfotogenickejších kostolíkov na Slovensku

Slovensko je krajinou kostolov,kostolíkov a kaplniek. Kostol nájdete v každej obci, v niektorých aj viac ako jeden. V tomto článku sme sa zamerali na menšie kostolíky, ktoré sú často v zabudnutí ale určite si svoju pozornosť zaslúžia. Väčšina z nich je z obdobia 12-13 storočia, jeden dokonca z 9 storočia ale nájdu sa medzi nimi aj novšie tiež veľmi zaujímave! Pripravte si svoje fotoaparáty a fotovýbavu, vyrážame…

Kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa Pominovce pri obci Sedmerovec z 12 storočia / [zobraziť na mape]

Kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa v Pominovci (foto: Vladimír Vorec, www.vorec.sk)
Kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa v Pominovci (foto: Vladimír Vorec, www.vorec.sk)

Románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa z 11.-12. storočia nájdete osamotene stáť v poli neďaleko cesty, ktorá spája Pruské a Bolešov. Pôvodne sa na tomto mieste nachádzala obec Pominovec, ale podľa povesti sa zachoval po ničivej povodni práve len tento kostolík. Z ničivých vĺn vyviazli len štyri rodiny, ktoré túto oblasť opustili a založili novú osadu. Tú pomenovali Sedmerovec. Kostol je jednoloďová stavba s pripojenou polkruhovou apsidou a emporou. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku. Od roku 1965 je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Kostol patrí k farnosti v Bolešove a dvakrát ročne sa v ňom slúži svätá omša. Najideálnejší prístup je po poľnej ceste z obce Sedmerovec. Každý rok koncom leta sa koná cyklistická púť k tomuto kostolíku. Zdroj: slovakia.travel / Autor textu: Mgr. Peter Pastier (KIC Trenčín)

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch z 9 storočia / [zobraziť na mape]

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch (foto: Yvona Wallnerova)
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch (foto: Yvona Wallnerova)

Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany. Je to jediná dodnes stojaca zachovaná architektonická pamiatka pochádzajúca z čias Veľkej Moravy. Považuje sa za najstarší kostol na území Slovenska. Kostol pochádza zrejme z 9. storočia, prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Vznikol ako súčasť veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach. Jeho postavenie sa datuje do obdobia vlády veľkomoravského kniežaťa Rastislava I. alebo Svätopluka I.. V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, sa obyvatelia začali postupne z osád sťahovať, a poslední z nich odišli približne v 16. – 17. storočí.Kostol je pôvodná predrománska stavba, ktorá bola v 13. storočí upravená v gotickom štýle. Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň – loď – presbytérium). Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom, a dodnes je pre historikov záhadou. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde). Zdroj: Wikipedia

Husitský kostol v Lúčke z 13 storočia / [zobraziť na mape]

Husitský kostol v Lúčke (foto: Rado Gadoczi)
Husitský kostol v Lúčke (foto: Rado Gadoczi)

Nad obcou Lúčka ležiacej na hraniciach Slovenského rudohoria a Slovenského krasu, sa nachádzajú zrúcaniny stredovekého opevneného kostola. Spomína sa od roku 1409 ako príslušenstvo turnianskeho hradného panstva, ktoré kráľ Žigmund daroval Pavlovi Bešeňovi. Podľa svedectva tamojšieho kostola však pochádza najmenej z polovice 13. storočia a bol postavený v štýle gemerských ranogotických kostolov. V prvej polovici 15. storočia kostol obohnali kamenným obranným múrom, do čela ktorého situovali pozorovaciu vežu. Pevnôstka bola v rukách Jiskrovských vojsk a tunajším ľudom je označovaná tradične ako husitský kostol. Dodnes sa zachovalo iba obvodové murivo kostola a značne znížený obranný múr s vežou, ktorá slúžila neskôr ako zvonica. Veža má štvorcový pôdorys, pôvodne bola dvojpodlažná s 3 oknami na poschodí a 3 strieľňami na prízemí, ktoré slúžili na pozorovanie a obranu pevnôstky z troch strán: západnej, južnej a východnej. Zo severnej strany mal objekt prirodzenú ochranu: vrchol svahu, na ktorom bol postavený.Oblasť, v ktorej sa kostolík nachádza, patrí medzi ekologicky najčistejšie územia na Slovensku. Mimoriadne vhodné podmienky má pre rekreačný pobyt v kľudnom prírodnom prostredí a na krátke vychádzky do údolia Čremošnej, k jazierku Lúčanské a do okolitých vrchov zalesnených bukom a jedľou. Zdroj: slovakia.travel / Autor textu: Štefan Lipták

Kostol sv. Michala Archanjela v Drážovciach z 12 storočia / [zobraziť na mape]

Dražovský kostolík (foto: Tomáš Šereda, www.ttstudio.sk)
Dražovský kostolík (foto: Tomáš Šereda, www.ttstudio.sk)

Kostol svätého Michala Archanjela sa nachádza na skalnatom kopci nad Dražovcami, mestskou časťou Nitry. Je zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi. Pochádza z 12. storočia a predstavuje typ románskeho emporového kostola s jednoloďovým priestorom ukončeným polkruhovou apsidou. Jeho dnešný stav je po pamiatkovej obnove z rokov 1993-1999. V súčasnosti sa tu slúži svätá omša každoročne 29. septembra v deň sviatku sv. Michala Archanjela. Kostolík bol vyobrazený na slovenskej 50 korunovej bankovke. Ku kostolíku sa viaže aj legenda, ktorá sa rozprávala medzi ľuďmi z Dražoviec. Vraj v jeden deň, keď kostolník upratoval kostol, zrazu ho osvetlila veľká žiara. Keď sa pozrel na miesto oltára, uvidel tam Pannu Máriu, držiacu dieťatko. Tieto zjavenia sa stále opakovali a dedinčania si to nevedeli vysvetliť. Až raz jeden pastier, ktorý v okolí kostola pásol svoje stádo, začul zvláštnu hudbu vychádzať z kostolíka. Keď k nemu dobehol a nazrel dovnútra, uvidel tam postavu Panny Márie ako smutne ukazuje na ošarpané steny s opadanou omietkou a polorozpadnutú strechu. Dedinčania si v tom zhrozene uvedomili, že kostolík nechali schátrať. Okamžite začali s opravami a od zrekonštruovania sa oň pravidelne starajú. Zdroj: Wikipedia

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Klátovej Novej Vsi časť Sádok z 12 storočia / [zobraziť na mape]

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku (foto: Ľubomír Šiška)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku (foto: Ľubomír Šiška)

Románsko-gotický kostol v časti Sádok pochádza zo začiatku 12. storočia. Súčasná stavba je výsledkom viacerých románskych gotických i renesančných stavebných etáp. Kostol stojí na bývalom opevnenom hradisku, pri kostole je radové kostolné pohrebisko s náhrobnými kameňmi – platňami z 12. – 14. storočia. Sádovský kostolík inšpiroval aj režiséra Martina Šulíka, ktorý tu v roku 1991 natáčal scény do svojho debutového filmu Neha.

Kostolík v Klížskom Hradišti z 12 storočia / [zobraziť na mape]

Kostolík v Klížskom Hradišti (foto: Ľubomír Šiška)
Kostolík v Klížskom Hradišti (foto: Ľubomír Šiška)

Kostol sv. Michala Archanjela predstavuje skvost románskej architektúry tohto regiónu, je stavaný iba z opracovaného kameňa, hovorí neopakovateľnou rečou včasného feudalizmu. Vznikol v r. 1130, používal sa do r. 1828, potom spustol, zostal bez strechy. Obnovili ho v roku 1936. Je typickou pamiatkou Veľkého Klíža, preto sa dostal aj do znaku obce, v r. 2002 i na poštovú známku. Zdroj: velky-kliz.sk

Kostol sv. Martina Martinček z 13 storočia / [zobraziť na mape]

Kostol sv. Martina Martinček (foto: Jaroslav Štefánik)
Kostol sv. Martina Martinček (foto: Jaroslav Štefánik)

Najstaršie zachované ranogotické časti tunajšieho kostola (loď a svätyňa) sú približne z doby okolo roku 1260 (je aj pravdepodobné, že na mieste tohto kostola mohol stáť už starší kostol). Ide o jednu z najvzácnejších pamiatok nielen Martinčeka, ale Liptova vôbec. Kostol stál medzi Liskovou a Likavkou, pôvodne ako spoločný farský kostol. Až neskôr vznikla obec, na ktorej názov mal rozhodujúci vplyv práve spomínaný kostol zasvätený sv. Martinovi. Rímskokatolícky kostol sv. Martina z 13. storočia, ako symbol obce, je kultúrnou pamiatkou. V druhej polovici 14. storočia bol rozšírený o vežu a sakristiu. V 18. storočí bol čiastočne zbarokizovaný a koncom 19. storočia opäť upravovaný. Kostol sa preslávil najmä po roku 1999, kedy boli odkryté hodnotné a takmer v celom rozsahu zachované nástenné maľby z prvej štvrtiny 14. storočia vp svätyni a čiastočne aj v lodi. V blízkosti kostola sa nachádzajú (zo západnej strany) asi 6-7 metrov hlboké jamy a nad nimi malé striešky. Slúžia ako pivnice na uskladnenie zemiakov a inej zeleniny. Zdroj: Wikipedia

Drevený kostolík svätého Juraja v Jalovej z 18 storočia / [zobraziť na mape]

Drevený kostolík svätého Juraja (foto: Boris Čihák)
Drevený kostolík svätého Juraja (foto: Boris Čihák)

Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Juraja Veľkomučeníka bol postavený v roku 1772. Ide o jednopriestorovú stavba, ktorú uspôsobuje do predpísanej trojpriestorovosti ikonostas z druhej polovice 18. storočia. Zdroj: slovakia.travel / Autor textu: Vydavateľstvo Dajama

Kostol sv.Kríža Silická Jablonica z 19 storočia / [zobraziť na mape]

Kostol sv.Kríža Silická Jablonica (foto: Rado Gadoczi)
Kostol sv.Kríža Silická Jablonica (foto: Rado Gadoczi, www.gadoczi.com)

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Silickej Jablonici je rímskokatolíckym kostolom ktorý bol postavený v roku 1867. Na jeho mieste pôvodne stál kostol postavený okolo roku 1500.

Kostolík sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej z 13 storočia / [zobraziť na mape]

Kostolík v Kšinnej (foto: Peter Reis)
Kostolík v Kšinnej (foto: Peter Reis, fotky.sme.sk)

Kostolík sv. Kozmu a Damiána bol postavený v 13. storočí v románskom slohu v areáli staršieho hradiska nad obcou. Neskôr prešiel do vlastníctva Evanjelickej cirkvi. V roku 1673 bol odňatý Evanjelickej cirkvi a pričlenený pod faru v Zay-Uhrovci. Začiatkom osemnásteho storočia si evanjelici postavili svoj vlastný kostolík. Bol postavený z dreva. V novom evanjelickom chráme slúžil Služby Božie striedavo farár zo Zay-Uhrovca. V roku 1752 bol evanjelický kostolík do základov zničený. Kšinná bola podriadená pod faru v Zay-Uhrovci.[3] V roku 1814 si ev.a.v.veriaci postavili v Kšinnej klasicistický murovaný kostol v ktorom pôsobili viacerí slovenskí ev.a.v.farári. Z nich najznámejší je ThB Ondrej Bartko, ktorý tu pôsobil v rokoch 1941-1947 a zaslúžil sa o záchranu viacerých občanov i obce pred vypálením za čo mu bol priznaný Československý vojnový kríž 1939. Zdroj: Wikipedia

Viac článkov
Canon alebo Nikon?